AKO SI TVORÍME ŽIVOT? 

Říj 9, 2023

K tejto téme som sa nechala inšpirovať duchovnými dielami českého kňaza, psychiatra, pedagóga a spisovateľa Jaroslava Maximiliána Kašparů. Pod svojim autorským menom Max Kašparů napísal radu duchovných diel, spolupracoval tiež s Českým rozhlasom a Českou televíziou. Vytvoril takzvaný „Šesťsten“, nástroj ktorý pomáha človeku rozlišovať šesť dôležitých životných oblastí o ktoré je povinný sa strať, ak chce, aby jeho život fungoval čo najlepšie a zároveň je určitým nástrojom k udržaniu jeho duševnej hygieny.

K popisu tohto nástroja vychádzam z predstavivosti, ktorá kumuluje predstavu geometrického útvaru šesťstenu, v ktorom je umiestnená horiaca sviečka. Každá stena tohto útvaru predstavuje jednu oblasť života (budúcnosť, rodinu, prácu, priateľov, základňu života, duchovno), sviečka uprostred šesťstenu predstavuje človeka a oheň jeho život.

Čisto hypoteticky, predstavme si, že sa napríklad odchýli jedna stena útvaru, tak začne doň prefukovať vzduch a oheň (ktorý predstavuje život) začne byť ohrozený. V prípade, že sa odchýli aj druhá stena, nastáva prievan a oheň je v ohrození (hrozí katastrofa.) A takto je to aj so  životom každého človeka. Ak sa nebude vedome starať zodpovedne o každú oblasť svojho života, hrozí mu vnútorná nespokojnosť, nekonformnosť, dostane sám seba do stavu nepokoja, smútku, depresie, sociálnej izolovanosti a môže tým negatívne ovplyvňovať aj svoje okolie.

Čo to ale znamená „starať sa zodpovedne o každú oblasť svojho života“? Tak ako v prírode, ani v živote nie je nič ideálne a už vôbec nie dlhodobo. 

Z toho vyplýva, že je normálne a prirodzené, keď sa nejaká stena v živote odchýli. To sú tie zmeny a situácie, ktoré sú samozrejmou súčasťou života každého z nás, ktoré sú pre niekoho príjemné, pre niekoho nepríjemné, ktoré sa niekomu páčia, niekomu nepáčia. 

Ľudia sa naučili nepriaznivým situáciám hovoriť problémy, pričom to, či ich bude človek zvládať s depresiou a tragédiou alebo s ľahkosťou a nadhľadom je postavené na jeho osobnosti, na tom, ako má rozvinutú svoju emočnú inteligenciu kráčajúcu ruka v ruke s tým, čo ho presahuje.  

Skôr ako veľmi stručne popíšem každú oblasť, chcem pripomenúť čitateľom, že v budúcich blogoch im budem venovať pozornosť individuálne a pri každej sa zdržím s dôkladnejším popisom a návodom ako v nich fungovať. 

Teraz sa dotknem iba stručne každej životnej oblasti pre pochopenie toho, aby sme si uvedomili:

 „Že všetko, čo by sme chceli mať vo svojom živote inak, máme prirodzenú moc k tomu, aby sme to mohli zmeniť a je dôležité vedieť, že sa to dá a že to funguje.“

 

Predstavte si, že ste vstúpili spolu so mnou do tohto útvaru „Šesťstenu“ a dovoľte mi oboznámiť vás s prostredím, teda s každou stenou, ktorá predstavuje oblasť vášho života. Nech sa páči, VSTÚPTE:

 

Budúcnosť – stena pred nami

Wikipedia definuje budúcnosť ako súhrn všetkého diania, ktoré sa v živote ešte neuskutočnili. Sú to udalosti, ktoré sa ešte len odohrajú, ktoré sú zatiaľ iba prítomné na časovej osi následnosti javov, teda sú prítomné len potenciálne, musia sa ešte realizovať.

Teda to znamená, že každý si vedome alebo nevedome formuje svoju budúcnosť a záleží na tom, aké má ciele, akú má vôľu, aký má vzťah k sebe samému a vonkajšiemu svetu, ako pracuje so sebapoznaním, sebadôverou a predovšetkým, akú má vytvorenú perspektívu, teda vyhliadky do svojej budúcnosti. Na to, aby mu fungovala stena číslo jedna, je dôležité naučiť sa pracovať so svojimi víziami, cieľmi, ktoré si stanoví a pochopiť dôležitosť v nich vytrvať. Aby bolo dosahovanie cieľov príjemné, je vhodné motivovať sa určitými pravidlami, ktoré budem bližšie rozoberať v konkrétnom blogu „Tvorenie budúcnosti“.

Pri dosahovaní cieľov je potrebné počítať s tým, že nastanú chvíle, kedy sa nebude človek v nich cítiť dobre, bude sa chcieť všetkého vzdať a nič mu nebude dávať zmysel. 

To je ale prirodzené, to sa stáva a striedanie obdobia eufórie a nadšenia s obdobím chaosu a bolesti dáva zmysel a význam. Je dôležité prežiť obe strany cesty, aby mohlo prísť niečo nové.

Rodina – stena za nami

Druhá stena, ktorá je za nami, znázorňuje oporu v zmysle rodiny, presnejšie tých najbližších, o ktorých sa môžeme oprieť. Primárny vzťah je medzi manželmi-partnermi, ku ktorému  sa z ich minulosti a výchovy pridáva vzťah s rodičmi, a ako tretí dôležitý vzťah v tejto oblasti je vzťah s vlastnými deťmi. Špecificky môžu tiež pôsobiť ďalšie vzťahy, napríklad s prarodičmi, súrodencami a podobne. 

Pri budovaní tejto oblasti je dôležité zamyslieť sa nad tým, v akej rodinnej klíme človek žije, v akých vzťahoch prežíva svoj život. Vzťahy s najbližšími ľuďmi sú považované za najdôležitejšie pre každého. Pokiaľ je v nich šťastný a v bezpečí, malo by byť pre neho prirodzenou povinnosťou udržovať si tento stav, chrániť si ho, nezanedbávať ho a nepovažovať ten stav za samozrejmosť. Vzťahy sú veľmi krehké a tvárne. Ak sa však nežije v dobrých rodinných vzťahoch, je dôležité sa nad tým zamyslieť, hľadať príčiny tohto nepriaznivého stavu, hľadať cestu k narovnaniu a k zblíženiu.

Každý z nás je súčasťou svojho rodinného systému, tam má určité svoje zastúpenie, prináleží mu nejaká rola a mal by vedieť so svojou rolou v modeli rodiny pracovať. Mal by nie len vidieť, ale i rozumieť súvislostiam, ktoré vytvárajú reálny vzťahový stav, vnímať svoju minulosť, svojich predkov, uvedomovať si svoju súčasnosť a nezabúdať na budúcnosť vo vytváraní vzťahov hlavne s deťmi a budúcimi členmi v rodine. Často sa hľadá odpoveď na otázku, prečo dochádza niekedy k manželským-partnerským rozporom, k rozporom medzi deťmi a rodičmi. Tejto problematike sa budem venovať v blogu „Rodina a jej vzťahy“.

Priatelia – stena po ľavej ruke (od srdca)

Každý človek je na určitej úrovni majstrom vo vzťahu sám k sebe, pretože má moc tvoriť vlastný život a ovládať ho. Na jednej strane verí, že je pánom svojej vlastnej osobnosti, svojich presvedčení, každého činu, každej reakcie a na druhej strane často krát pochybuje o svojich rozhodnutiach a sám o sebe. Nie vždy je spokojný s vlastným výtvorom svojho života a dostáva  do rozporu svoj rozum so svojimi citmi, čo mu spôsobuje vnútorné napätie a psychickú dilemu. Vtedy si  uvedomí, že nie je sám, že má priateľov, ktorí mu pomáhajú uľaviť si zo svojej bolesti a prenášať sa cez nepriaznivé životné situácie. Siahne po ľuďoch, ktorí sú súčasťou jeho momentálneho života, váži si ich, obdivuje ich, sú mu vzorom a nazýva ich priateľmi, pretože tak ako uvádza Werich, priateľstvo je súčasť ľudského šťastia. Je dôležité mať okolo seba ľudí, s ktorými sa dá nielen dobre pobaviť, ale dá sa na nich aj spoľahnúť, poradiť sa s problémom a ktorí dokážu inšpirovať, alebo povzbudiť v ďalších plánoch. Zabúda sa však na to, že život je meniaci sa proces, a rovnako aj ľudia v ňom menia svoje názory, postoje, presvedčenia. Z priateľa sa niekedy stáva nepriateľ, ktorý bojuje so zbraňami a ktoré mu často krát dobrovoľne v čase priateľstva vkladá jedinec do jeho rúk on sám. Ako sa vyhnúť týmto nepríjemným situáciám a ponechať si priateľov vo svojom živote pre príjemný pôžitok, ako si udržať priateľské vzťahy založené na úprimnosti, úcte a dôvere, ako si tieto vzťahy budovať a rozvíjať, budem bližšie rozoberať v blogu: 

„Vzťahy v priateľstvách“.

Práca – stena po pravej ruke

Fungovanie pracovných vzťahov na pracovisku má vplyv nielen na osobný život každého z nás, ale aj na úspešnosť celej firmy-inštitúcie. Budovanie korektných vzťahov medzi kolegami je zložitý proces, ktorý závisí nielen od profesionality vedenia firmy-inštitúcie, ale predovšetkým je to prioritnou otázkou každého zamestnanca. 

Úlohou vedenia je zaistiť vhodné pracovné podmienky a vytvárať kultúru organizácie, čo je základ k budovaniu vzťahov. 

Ale samotnú pracovnú atmosféru si vytvárajú zúčastnení zamestnanci v kolektíve, ktorí sa podpisujú svojou osobnosťou, svojimi vlastnosťami, temperamentom, charakterom, svojimi postojmi. 

Každý jeden je určitým tiskom celého komplexu a je na každom z nich, ako pracuje so situáciami vyskytujúcimi sa v danej komunite. 

A práve vzdelávanie v osobnostnom rozvoji pomáha každému orientovať sa v jeho právach a povinnostiach, učí ho rešpektovať dohodu medzi ním a firmou-inštitúciou, prirodzene a ohľaduplne presadzovať svoje požiadavky a učí ho zaujať vhodné stanovisko v určitých momentoch, pretože nie je dôležité, aké situácie sa dejú, ale aký k nim človek zaujme postoj. A to je to, čo tvorí pracovnú klímu, ku ktorej prikladá každý z kolektívu ruku k jej budovaniu. Sebauvedomenie, úcta k sebe samému a úcta ku kolegom, rešpekt k hierarchii a láska k tomu čo tvorí, sú základnými nástrojmi, ktoré by mal ovládať každý, kto je súčasťou pracovnej skupiny. 

Keď sa človek rozhodne toto všetko sa aspoň učiť, hovoríme, že buduje jednu zo šiestich stien svojho života a to v harmónii, v súlade a s rešpektom k sebe samému a i k ostatným členom v kolektíve.

Aké sú základné kamene pri vytváraní dobrej pracovnej klímy a dosahovania pracovného úspechu si bližšie rozoberieme v blogu „Práca ako jeden zo zmyslov života“.

 

Základňa – stena pod nami

Za základňu života dospelého človeka sa považuje konštruktívne budovanie základných potrieb a túžob, ktoré si sám zabezpečuje a naplňuje. Známa Maslowova hierarchia potrieb definuje päť základných ľudských potrieb, ktoré tvoria pomyselnú pyramídu. Jej spodná časť predstavuje potreby s najvyššou prioritou, čiže fyziologické potreby a hneď nad ňou sú potreby istoty a bezpečia. Nie je dôležité, čo si kto pod týmto predstavuje. Pre niekoho je istota potreby a bezpečia v zmysle komfortného bývania a stabilnej rodiny, niekto iní v tom vidí voľnosť a slobodu vlastného života, niekto moc a rešpekt či nekonečné cestovanie a spoznávanie tohto sveta. Budovanie vlastnej základne je tiež naplnenie svojho života láskou v rôznych podobách, naplnenie uznania a úcty a vlastnej sebarealizácie. K všetkým týmto potrebám si každý jedinec hľadá cestu a tvorí si jej smer. 

K vytvoreniu pevnej základne potrebuje mať pomocné piliere, ktorým ja hovorím piliere PIRA.

Program – každý má istú predstavu o tom, ako chce žiť svoj život, kde ho chce žiť, čím chce byť, k čomu inklinuje a čo chce rozvíjať. Začína si tvoriť svoj vlastný životný program. Improvizácia – hľadá spôsoby, ako napĺňať svoj životný program. Zisťuje, že sny a realita sa vzďaľujú a uplatňuje svoj tvorivý prejav bez prípravy. 

Samotný život je pre človeka jeho vlastnou školou života. To znamená, že najprv musí život žiť a v rámci prežívania vlastných skúseností, hľadá vhodné riešenie pri prekonávaní určitých životných prekážok. 

Regenerácia – ide o znovuvytvorenie svojej cesty z ktorej zišiel pri hľadaní riešenia svojho života, pri uplatňovaní rôznych volieb svojho rozhodnutia, ktoré neboli najšťastnejšie a snaží sa uviesť svoj život do ním požadovaného stavu. 

Adaptácia – nadväzuje na improvizáciu a regeneráciu. V tomto pilieri sa začína orientovať v realite svojho života, zvažuje prijateľnosť či neprijateľnosť stavu svojho života, selektuje priaznivé podmienky od nepriaznivých a keď nájde ten správny smer svojej vlastnej cesty, začína sa v nej adaptovať. 

Bližšie príklady pre každý z uvedených pilierov budem bližšie rozberať v blogu „Piliere pre tvorenie základne nášho života“.

 

Duchovno – stena nad nami

Túto oblasť možno asi najjednoduchšie v rámci akademického názvoslovia definovať ako niečo, čo nás presahuje. Jedná sa napríklad o lásku, krásu a ďalšie vnútorné pocity a predstavy človeka, ktoré ho ovplyvňujú, ktoré sa pokúša uskutočniť vo vonkajšom svete a sú často pre každého jedinečné a rozdielne. Človek hľadá rôzne cesty aby dosahoval vyváženosť fyzického a duševného života.  Dosahuje to zabezpečovaním materiálnych potrieb k uspokojeniu svojho fyzického života a hľadania svojho duševného šťastia cez vieru buď v Boha, v Univerzum alebo čokoľvek iné, čo napĺňa jeho dušu vnútornou rovnováhou. Hľadá vieru v niečo, učí sa pracovať s láskou v akejkoľvek podobe, oslobodzuje sa od energií, ktoré obmedzujú jeho slobodnú vôľu. Láska, krása, duchovno, to je niečo, čo človeka presahuje, pomáha k rozpoznaniu, pochopeniu a prijatiu všetkých jeho častí vnútornej osobnosti, ktoré on sám nepozná a ktoré vedú jeho vlastný život v hlbokých zákutiach jeho vnútra, kde bez zjavných príčin niekedy až nepochopiteľne pretvára jeho život. 

Je nutné si uvedomiť, že šťastie nevychádza odnikiaľ zvonka, ale iba sám človek je zodpovedný za vlastné šťastie. Každý sa narodil s právom byť šťastný, s právom užívať si život. Keď sa ale nenaučí prevziať zodpovednosť za svoj vlastný život, za svoje jednanie, potom nebude mať budúcnosť vo svojich rukách. 

Najväčšie rozpory človeka pramenia z prispôsobovania sa spoločenským normám a nedostatku lásky k sebe samotnému. Mnoho ľudí sa dostáva do falošných predstáv o dokonalosti samých seba, akí by mali byť, aby mohli prijímať sami seba. Ale nikto dokonalým nikdy nebude. Je nutné otvoriť oči a rozhliadnuť sa okolo, zahodiť emocionálne rany a prijať samého seba takého aký je. 

Je nutné naučiť sa vzdať sa predstáv o tom ako byť kým nie je, a stať sa tým, kto naozaj je. Dôležité je nevzdávať sa svojej podstaty a veriť v niečo, čo ho presahuje a veriť sám v seba.

Túžbou každého človeka je spojiť sa s radosťou, šťastím, láskou a všetkým tým, čo patrí k spokojnému duševnému prežívaniu života tu na Zemi. Aby sme my ľudia lepšie pochopili určité životné obtiaže, musíme preniknúť do svojej hĺbky a pokúsiť sa posúdiť reálny život v širšom kontexte svojej duše, svojho skutočného ja. Zaujímavý výrok amerického spisovateľa a odborníka na medziľudské vzťahy Davida Liebermana ma inšpiroval k pochopeniu toho, že „človek v skutočnosti dušu nemá, on totiž je dušou, ktorá má telo“. 

Sú ľudia, ktorí sa podľa toho aj správajú a to ma doviedlo k pochopeniu, že ten kdo chce, dokáže sa dotknúť niečoho, čo ho presahuje. Ako k tomu dochádza, čo sa deje s našou mysľou, citmi a emóciami keď sa dotýkame duchovna, budem bližšie písať v blogu „Duchovno, alebo to, čo nás presahuje.“

 

Vaša Adri Neuwirth